Našla som na jednom blogu jednej babenky...šak zhodnoťte
Ako vypočutá nevyslovená modlitba sa kdesi v diaľke tma rozplynula v žiarivé svetlo. Možno to bola sekunda, a možno ubehlo za ten čas aj mnoho svetelných rokov, kým svetlo prišlo až ku mne.
Avšak nebolo to svetlo, bol to anjel. Anjel, zjavujúci sa v mojich detských snoch, taký krásny, až jeho tvár ožiarila nekonečnú noc.
Len tam tak stál, s ľahkým úsmevom na perách, akoby celú večnosť čakal len na tento okamih. Pomaly ku mne natiahol ruku tlmene žiariacu pod vybieleným plášťom.
Poď.
Pomaly ku mne začal doliehať ruch, až ozvena anjelovho krásneho hlasu v jeho zvuku úplne vymizla. Tma sa pomaly rozplývala, opäť som sa ocitla na ulici.
No anjel zostal.
Prekvapene som sa rozhliadla. Bola som tam, uprostred kruhu zvedavcov stojacich pred autom s pokrivenou kapotou, ticho ležiac na mokrej ceste.
Je toto koniec? Opýtala som sa odovzdane anjela.
Nie. Odpovedal s úsmevom.
Čo bude teraz?
Poď. Zašepkal anjel a ja som sa otočila chrbtom pozemskému životu a nasledovala ho späť do o tmy v ktorej mi jeho krása osvetľovala cestu.
O chvíľu nás zahalilo svetlo ešte jasnejšie a krajšie ako svetlo môjho anjela. Ako na povel som sa zastavila. Tiež stál, pár krokov odo mňa sa tichučko usmieval.
Choď.
Vedela som, že odíde, ďalej budem musieť sama...
Budeš tam aj ty? Bála som sa odpovede, no on sa len ďalej usmieval.
Choď, zopakoval, čaká ťa...
Kto?
Nový začiatok. Odpovedal anjel a zmizol.